Nepochybne, vzdelanie a vzdelávanie pedagógov a ich publikačná činnosť je dôležitá súčasť akademického prostredia, tak isto ako vypracovávanie projektov a uchádzanie sa o granty. Avšak úspešnosť školy v týchto ukazovateľoch pre študenta nemusí znamenať, že sám túto kvalitu pocíti.

Príklady z praxe: Je veľmi veľa prípadov, kedy má docent resp. profesor viac ako jeden úväzok, keďže dopyt po titulovaných akademikoch prevažuje ponuku. Vyučujú na iných inštitúciách, ako odborníci sa zúčastňujú rôznych akcií, konferencií, expertných stretnutí a ak to všetko časovo nevychádza, uberie sa študentom. „Však predsa jedna prednáška je menej dôležitá ako nejaká medzinárodná konferencia v zahraničí.“ Navyše, žial ani akademický titul nezaručí, že pedagóg dokáže študentov zaujať, že má pedagogický talent a teda, že prednášky budú mať kvalitu zodpovedajúcu jeho titulu.

Príklad č. 2: Prednášajúci resp. cvičiaci musí vyriešiť nasledovnú dilemu: Bude klásť väčší dôraz na komunikáciu so študentmi a snahu o ich napredovanie, alebo čas radšej využije na vlastnú publikačnú činnosť. Môžete prečítať 30 osemstranových semináriek a konzultovať so študentmi jej nedostatky, alebo si radšej prečítate text k Vašej publikačnej činnosti a práce študentov ani netvoríte? Ak si vyberiete druhú možnosť, škola môže byť podľa analýz kvalitnejšia, keďže máte viac publikácií. Avšak študentom, ktorí sú zanedbávaní to ťažko vysvetlíte.

Príklad č. 3: Participácia na projektoch a uchádzanie o granty je tiež jedným zo zmysluplných indikátorov kvality VŠ. Ale v praxi tiež platí, že podobné projekty často vyčerpávajú riešiteľov, ktorí, ak nezvládajú ich nadmerné zaťaženie (ktoré v konečnom dôsledku prináša podľa metodiky analýzy kvalitu), uprednostnia skôr projekty ako svojich študentov. Študenti skôr počkajú resp. práca so študentmi nie je tak oceňovaná ako práca na projektoch. A to nielen z hľadiska posudzovania kvality, ale aj z ekonomického hľadiska. Za študenta dostanete tie isté peniaze, aj keď ho uvidíte len tri krát za semester, ale keď nebudete pracovať na projekte, také efektívne to nebude.

Jediný z indikátorov, riešiaci pedagogickú stránku veci, je počet učiteľov na žiaka, čo je dôležitý ukazovateľ, keďže jeho priaznivé hodnoty vedú k predpokladu, že čím menej študentov na učiteľa, tým viac priestoru a pozornosti študenti dostanú. Tiež sa tým umožní pedagógovi venovať zvyšok pracovného času grantom a publikačnej činnosti bez toho, aby mal výčitky svedomia, že zanedbáva pedagogickú stránku svojho akademického života (keďže je rozdiel čítať 100 semináriek a čítať ich 20).

Avšak na Slovensku sa veľa pracovísk pohybuje v začarovanom kruhu. Keďže vysoké školy dostávajú dotácie za vedeckú a pedagogickú časť v pomere približne 60% ku 40%, školy, ktoré nemajú dostatok prostriedkov z vedeckej práce, prijímajú väčší počet študentov, aby vykryli náklady a získali peniaze za pedagogickú časť. A keďže je viac študentov na prednášajúceho ako by bolo vhodné, ten nemá toľko priestoru sa venovať publikačnej činnosti, za ktorú by boli extra peniaze. Začarovaný kruh.

Je mi jasné, že existujú príklady, kde to funguje a vysoké školy a ich pedagógovia nezanedbávajú pedagogickú časť svojho povolania, ale existuje aj veľa prípadov, kde to tak nie je a táto analýza s tým podľa môjho chápania metodiky takmer vôbec nepočíta.